Ultra Blog

Blog pre ultrabežcov...

  • Domov
    Domov Toto je miesto, kde môžete nájsť všetky príspevky v blogu na celom webe.
  • Rubriky
    Rubriky Zobrazí zoznam kategórií z tohto blogu.
  • Tagy
    Tagy Zobrazí zoznam tagov, ktoré boli použité v blogu.
  • Kto bloguje?
    Kto bloguje? Hľadať svojho obľúbeného blogera na tomto webe.
  • Tímové blogy
    Tímové blogy Nájdite svoje obľúbené tímové blogy tu.
  • Prihlásenie
    Prihlásenie Prihlasovací formulár

Užitočné informácie

Informácie pre bežcov, sprievodných bežcov a dobrovoľníkov

 

Keď má beh svoj príbeh

Som asi čudná povaha. Odkedy viem, že na svete pobehuje Killian, stopky pre mňa stratili význam. To to vôbec neznamená, že nie som súťaživý typ a v deň D zo seba nemienim dostať maximum. Ale kvôli číslam v digitálkach si ako 39 ročný “zrelý ultra začiatočník” skrátka neurvem šľachu ani srdce. Asi tak…

Čísla ma nikdy nemotivovali. Spýtajte sa mojej matikárky na gympli J. Viac ako čokoľvek ma zaujímajú a inšpirujú príbehy. Osobné, historické, dramatické, poetické, akékoľvek… Opäť podľa momentálnej nálady. V lese mám pri behu dlhé hodiny na premýšľanie o čom chcem. Tam sa mi do myšlienok nik nemontuje. Nejak som si pri tom behaní a raste mojich dvoch chlapcov uzmyslel, že zmyslom môjho života tu na zemi je zanechať po sebe stopu. To nie je niečo, čo si môžeme vybrať. Stopu za sebou zanechávame každý deň. Tú v blate, v snehu, v hlavách našich detí, priateľov, všetkých okolo nás. Či sa nám to páči alebo nie, niečo tu po nás zostane a je len na nás, čo to bude a akú hodnotu to bude mať pre tých, ktorých tu po našom odchode zanecháme…

Preklad slova Vestigium znamená stopa, šľapaj, ale aj krok, známka. Preto som pred vznikom STEFANIK TRAIL založil s priateľmi účelové občianske združenie s týmto názvom, ktoré zastrešuje organizáciu tohto podujatia. Tak ako legendárny ultra trail Western States aj mladý STEFANIK TRAIL má svoj príbeh, z ktorého čerpá inšpiráciu a energiu. Podľa tejto vlastnej osobnej logiky sa pozerám aj na ďalšie bežecké projekty. Projekt 12CH je jedným z nich.

 

...
Počet zobrazení: 5566
0

Text o UTMB 2015, ktorý som napísal z pohľadu suportu bežca, doplnený o úvahu, čo znamená pacer/crew (sprievodný bežec/podpora) na ultra trailoch.
https://1drv.ms/b/s!AuL-YJ5oDnRPgfAs9zWjUy1UBd7osQ

 

 

Počet zobrazení: 6124
0

Tento veľmi obsiahly blog je subjektívnym pohľadom jednej osoby na ultratrail. Nesnaží sa o univerzálny pohľad či zovšeobecnené poučky pre všetkých. Je to „len“ dlhý príbeh akých sú tisíce. Nie je však vylúčené, že počas jeho čítania sa v ňom čitatelia občas „uvidia“. Ak sa to stane čo i len raz, bude cieľ tohto blogu naplnený. Neverím, že ho niekto prečíta na jeden šup. Ale veď ani tú trasu nešlo zhltnúť ako malinu J. Ultratrail má mnoho cieľov. Jeden z nich je „pochopiť“.

 b2ap3_thumbnail_2015-06-lut-117.jpg

 

PRESNE TAK AKO SA TO NEMÁ ROBIŤ - TÝŽDEŇ PRED ŠTARTOM

 

...
Počet zobrazení: 8416

Úvodom

Plný emocií, hnevu aj sklamania som tento článok začal písať, už vo vlaku cestou naspäť do Nemecka, bezprostredne po pretekoch. Teraz s odstupom času sa mi nezdá až taký dobrý, skôr sa mi pripadá, že sa len sťažujem, všetci dookola sú zlí a ja som si to celé len odskákal.

Preto som sa rozhodol to celé prepíšem trošku netradične, s troškou fantázie a troškou vlastného humoru, ktorému malo kto rozumie...:-p

Pod dúškom personifikácie spoznáte hlavne postavy môjho príbehu:

Smelý Maťko a jeho Milá Kuschelina (ja a moja priateľka)

...
Počet zobrazení: 7387
0

„A ty čo ešte bežíš do konca roka?“, pýta sa ma na prelome júla a augusta Peťo Cisár, hneď potom, ako sme spolu s kamarátmi v krčme založili občianske združenie SLOVAK ULTRA TRAIL. „Už len Prešporský Ultra Trail koncom októbra. To mi s Transvulcania a STEFANIK TRAIL na prvý ultra rok bohato stačí“, odpovedám.

ČESKÍ „HOROLEZCI“ – SOM TO JA ALE FRAJER

Už dlho som nebol na pive. Fakt dlho… Na stole je tretie orosené. Partiu tvorí Slavo Glesk, Rado Harach a Vlado Ravinger, ktorý vyzvedá. „Rado, to čo bolo na tej Nízkotatranskej Stíhačke tento rok? Ste tam mali dajáky úraz, či záchrannú akciu?“ Smejeme sa, pifko chutí, robíme si z „horolezcov“ žarty. „Né, Vlado, oni sa ťahali. Vraj to pomáha, keď si slabšieho z dvojice na lano cvikneš“, odpovedám. „Neboli sme na to vôbec pripravení, tak sme ich nediskvalifikovali. V pravidlách to nebolo zakázané“, vysvetľuje Rado. Mne už viac nebolo treba. „Jasné, že to pomáha, veď je to odrb! Keď som videl v telke zábery z Bé Sedmičky, hneď som vedel, že to na Štefánikovi zakážem a tak som aj urobil!“ Dlho som nebol na pive. Hádam aj rok…

VERBOVAČKA

„Ty počuj, keď už o tom hovoríme. Nechcel by si tú Beskydskú Sedmičku tento rok zabehnúť?“, obráti sa na mňa Peter. „Né, Peťko, na to ja nemám nervy a ani natrénované. Mne sa najlepšie beží samému. Idem si svoje a ods..em si to v tom lese radšej sám. Nízkotatranskú by som rád šiel, ale to budem musieť mať inak natrénované. Cez Čertovicu sa ja dostanem skôr v mixe ako v mužskej dvojici.“ Peter to nevzdáva: „Aha, dobre na to ideš cez tú babu! Ja by som o jednej voľnej ženskej na tú B7 vedel!“, vycerí zuby, šibalsky zažmurká a pokračuje. „Eva Zborníková. Je super a prišla o parťáka, vraj nejaké zranenie, hľadá dakoho.“

...
Počet zobrazení: 9660
0